Slovensko je od ruského plynu závislé na 85 %. Jednou z možností, ako ho
nahradiť, sú dodávky skvapalneného zemného plynu (LNG) tankermi do
prístavov v Stredozemnom či Baltskom mori a jeho preprava na naše územie
plynovodmi. O tento plyn je však veľký záujem aj medzi ostatnými štátmi
EÚ, navyše, kapacity LNG terminálov sú obmedzené.
Výkonný riaditeľ SPNZ zdôraznil, že medzi troch najväčších svetových
producentov LNG patrí po USA a Katare práve Rusko. Plyn je možné získať
aj z Alžírska, krajín Perzského zálivu alebo z Austrálie. "Treba vziať do úvahy aj určitú geografickú blízkosť," upozornil
Kvasňovský. Nezanedbateľné sú totiž aj prepravné náklady. Okrem USA
preto pre Európu prichádza do úvahy Afrika či krajiny Perzského zálivu.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek pripomenul, že na
Slovensko sa už dostal plyn z dvoch takýchto tankerov, ktoré zabezpečil
štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Tento kontrakt SPP začal
pripravovať už v októbri minulého roka.
Kvasňovský dodal, že takýmto spôsobom by sa mohlo k odberateľom na
Slovensku dostať až desať percent z celkovej ročnej spotreby. "To je niečo, čo sme si pred pár mesiacmi ani nevedeli predstaviť," pripomenul.
Pre Slovensko však nebude jednoduché zabezpečiť dodávky LNG, nakoľko sme
pre veľkých dodávateľov malý trh. Krajina ročne spotrebuje okolo
piatich miliárd metrov kubických (m3) plynu. "Tam by mohla byť zaujímavá úloha EÚ, keby robila spoločné nákupy," myslí si riaditeľ SPNZ. Je však podľa neho dobré, že sa o takúto diverzifikáciu dodávok SPP pokúša.
Kým slovenské zásoby ropy sú v súčasnosti na úrovni 105 dní, a to najmä v
štátnych hmotných rezervách, aktuálna zásoba plynu v zásobníkoch by
podľa Kvasňovského v zimnom období vydržala približne na mesiac. Hoci má
krajina kapacitu komerčných zásobníkov v objeme 3,5 miliardy m3, tie sú
v súčasnosti naplnené iba na približne 25 %. Upozornil však, že ide o
komerčné zásoby, ktoré majú obchodné spoločnosti. Pre chránených
odberateľov má Slovensko núdzové zásoby v objeme 0,65 miliardy m3.